COVER PAGE:

Zdá sa, že tento legendárny, niekoľko storočí starý výrok francúzskehokráľa Ľudovíta, toho mena pätnásteho, vzali mocní a bohatí tohto svetadoslovne a svojim sebeckým, chamtivým a najmä nezodpovedným konaním“pracujú” na jeho konkrétnej podobe. Dôsledky takéhoto konania súkatastrofálne a pociťujeme ich všetci. Zatiaľ posledným dôkazom, ktorýpráve v týchto dňoch dominuje svetovým spravodajským agenúram, jezdevastované územie juhu Spojených štátov amerických hurikánom Katrina.Po minuloročnej ázijskej prírodnej katastrofe, kedy ukázal svoju ničivúsilu vodný živel, teraz, koncom augusta, vyčíňal vietor - hurikándosahujúci rýchlosť okolo 230 kilometrov za hodinu. Je zrejmé, že ľudiatakejto prírodnej sile nemôžu konkurovať, môžu sa iba schovať a  čakať,kým si živel nevezme svoju daň a neutíchne. Lenže človek, hrdo savyhlasujúci za pána sveta, prírodu “provokuje”, a tak sa častokrátstáva príčinou i zdrojom týchto celosvetových katastrof.

Ekologickí aktivisti bijú na poplach už niekoľko rokov, lenže ich slováu kompetentných nenachádzajú podporu. Nie pretože by títo ich hrozivýmpredpovediam do budúcnosti neverili, ale vládni úradníci i  bohatíbusinessmani radšej uprednostňujú plné vrecká peňazí v  súčasnosti, no apre budúcnosť si nechávajú už len spomínaný výrok Ľudovíta XV.

Jediným konkrétnym činom, ktorý prináša aspoň kúsok nádeje preozdravenie zemskej klímy je zatiaľ iba Kjótsky protokol, zameraný naredukciu emisií skleníkových plynov. Protokol však vo svojom dodatkupovoľuje obchodovanie s emisiami medzi jednotlivými štátmi, a  takvlastne poskytuje výhody bohatým priemyselným státom na úkor týchchudobnejších. Naviac, Kjótsky protokol stále neakceptoval jeden znajväčších znečisťovateľov ovzdušia - USA, argumentujúc tým, že byratifikácia protokolu ohrozila ich ekonomiku. A Rusko podpísalo ibanedávno - ale iba pod podmienkou rôznych obchodných výhod prisľúbenýchEurópskou úniou.

Človek v honbe za čo najväčším ziskom ignoruje a permanentne devastujesvoje životné prostredie. Ale príroda je zatiaľ stále ešte silnejšia,bráni sa a z času na čas sa ľudstvu za jeho príkorie odplatí. Sompresvedčená,  že tento “revanš” a odstraňovanie jeho tragickýchnásledkov, zaťaží ekonomiky jednotlivých štátov oveľa viac, ako by ichstáli preventívne ekologické investície. A to nehovorím o ľudskýchobetiach, ktoré sa pri takýchto katastrofách vždy počítajú na tisíce.

-ff-

Kam dál?