EDITORIAL: DÁVAM NAŠINCOVI V ZAHRANIČÍ 2 ROKY

V poslednej dobe som často viedol diskusie na tému koľko času treba pre našinca, aby žil mimo domova a dostal sa ku konceptom tvrdého kapitalizmu. Hoci je to veľmi zložitá téma pre krátky editorial, pozrime sa na to.  

Niektorí z nás si myslia, že nepotrebujú vyskúšať svet. V poriadku. My, ktorí sme do sveta šli, alebo v ňom zostali natrvalo, sme prešli niekoľkými jeho fázami. V prvých týždňoch po  príchode (približne tri mesiace) je to najťäžšie. Nový jazyk, počasie, doprava, žiadni dlhodobí priatelia, úplne iné ekonomické podmienky a hodnoty. Často sa meniace ubytovanie, žiadna práca, autá jazdia na inej strane, atď. Dovolím si povedať, že tieto mesiace sa natrvalo vryjú do pamäti každého jednotlivca. Nasleduje ďalšia trojmesačná fáza, v ktorej sa už mnohí „udomácnia“ - majú svoje ubytovanie, prípadne stabilnejšiu prácu a samozrejme, už aj aké-také orientačné chopnosti (nasadnú na správny autobus). 

Pokračujúca fáza začína byť nudnou, pretože sa jednotlivec už dostáva do kolobehu - škola, práca, ubytovanie, parties. V takom prípade navrhujem oddychový tyždeň strávený cestovaním, prípadne weekendovým „vypadnutím“. Na stránkach nášho Heraldu vám dávame tip v novej rubrike nazvanej Z Milanovho denníka. Zavŕšením tejto fázy je pochopenie hodnôt  akými sú kariéra, rodina, priatelia, peniaze. Pokračujeme zistením, že “Money makes this world go around”. Veľa zarobíš, veľa minieš. Ale naháňaním prác, sústavným prepracovávaním sa, zlým stravovaním a takmer žiadnym pohybom si  ničíme zdravie. Tiež peniažky, ktoré ušetríme, skôr či neskôr minieme a možno aj na liečenie rôznych chorôb. Mladý človek sa cíti silný, a preto veľa pracuje. Až keď jeho zdravie poznačí nejaká choroba, prestáva so „šialeným“ pracovným tempom a začína viac žiť. Neabúdajme, že stále platí - „zlatá stredná cesta“. 

Približne po 1.5 až 2 rokoch pobytu vo svete pochopíme realitu - žijeme v slobodnom svete, nikto nikoho do ničoho nenúti, a preto, kto si čo navarí... Horšie je, že mnohí pri tom budú “nadávať”. Pravdou tiež je, že život je zbierkou skúseností. Čím viac sú naše zmysly stimulované, tým sú naše skúsenosti a pamäť na ne silnejšie. Keď si potom, v jeden deň, prelistujeme strany nášho doterajšieho života, tak napriek všetkým nepríjemným zážitkom a skúsenostiam budeme radi, pretože sme stále nažive - “Čo Ťa v živote nezabije, iba Ťa posilní.”

No a na záver by som ešte rád privítal našich dvoch nových redaktorov, Ľubicu a Milana, ktorým zároveň ďakujem za ich prvé príspevky a prajem, aby ich články prinášali potešenie čo najväčšiemu počtu čitateľov Heraldu.

Kam dál?