Z MILANOVHO DENNÍKA: Royal Botanic Gardens (Sydney)

Objavil som pre mňa najkrajšie miesto v srdci Sydney a rád by som Vám o ňom porozprával príbeh. Je to prekrásna Botanická záhrada v centre mesta, založená v roku 1816. Nachádza sa v nej veľa druhov rastlín zo zámoria i celej Austrálie. Je to zároveň najstaršia vedecká inštitúcia v Austrálii.

Záhrada má výbornú pozíciu, obklopuje ju záliv Farm Cove a po jeho hrádzi sa dostanete až k budove skvostnej svetoznámej Opery. Na všetkých vstupoch do záhrady vás prekvapia informačné tabule: „Prosím prechádzajte sa po tráve!” Pozývame vás privoňať si ku kvetom, objímite stromy a piknikujte na trávnikoch. Už len tieto nápisy ma očarili a príjemne naladili. Môžete tam vidieť fontány, sochy, pomníky, jazierka a veľa ďalších zaujímavých vecí. Mnoho rastlín a stromov má pred sebou tabuľku s názvom, pôvodom, či bližšími informáciami. Objavíte tam palmový háj, bylinkovú záhradu, Národné herbárium a dokonca prvú austrálsku farmu. V spomínanom palmovom háji rastie okolo 180 druhov paliem a tento háj sa radí k najlepším zbierkam na svete.

Podľa môjho názoru je Botanická záhrada s výhľadom na more najkrajším miestom pre relax a oddych v meste. Veľmi rád spomínam na prechádzky a pikniky v nej. Skvelé je, že môžete chodiť po veľkých trávnatých plochách, ležať, opaľovať sa, čítať knihu, bežať, skákať, písať zápisky pre Herald … Veľmi je populárne behanie po hrádzi.  Ak vás niečo nahnevá, či máte osobné problémy – odporúčam prechádzku touto krásnou zhradou a určite prídete na iné, hlavne pozitívne myšlienky.

Okrem nádhernej dominantnej flóry tu žije aj neodmysliteľná fauna. Nám sa stal jeden zaujimavý zážitok s papagájmi. Sedeli sme na tráve a blízko nás biele kakadu vytrhávali trávu zo zeme, pravdepodobne kvôli korienkom. My, na rozdiel od nich, sme sa napchávali keksami. Po chvíli sa im však naša strava asi viac zapáčila, takže sme sa pre nich stali zaujimaví. Odvážil sa prvý - začal mi kradnúť jedlo z ruky. Nedal som mu ho ihneď, nech si len odhryzne, keď ma takú odvahu. Hra sa mu zapáčila, no nie len jemu. Postupne som skončil s piatimi papagájmi na tele. Sedel som v “tureckom” sede, mal som dvoch kakadu na ramenách, dvoch na kolenách a jedného na hlave. Bol to nádherný pocit. Veľmi, veľmi milý a kto ma rád zvieratá, vie o čom hovorím. Trocha som sa bál, pretože tie papagáje sú naozaj obrovské. Taký jeden „zákus” by mohol aj ublížiť. Bol som v poriadnom strese, keď ma kamarát fotil, takže na niektorých fotografiách vyzerám zdesene. Od jedného operenca (toho, ktorý mi sedel na hlave) som dostal na pamiatku biele tekuté znamienko na bundu. Zábava nie ?! Keď sme už boli presýtení z fotenia a kŕmenia, pokúsil som sa postaviť a striasť sa tých milých stvorení. Netušil som, že to bude problém. Ten, ktorý sa usadil na mojom pleci, vôbec nemal v pláne  odísť. Opatrne som sa rozbehol, ale on nie a nie odletieť. Hrýzol mi ucho a keď som si ho zakryl rukou, začal „ochutnávať” moje prsty. Mykal som sa hore-dolu, nič nepomáhalo. Iba sa so mnou hral a evidentne ho to bavilo. Ja som sa ale potreboval tej potvorky zbavit, takže som s ním začal bežať ozlomkrky. To ho konečne presvedčilo. Onedlho jeden z nich zakvílil na celý kŕdeľ a všetky papagáje odleteli, nevedno  kam.

Ďalšou atrakciou Kráľovských botanických záhrad v Sydney sú netopiere. Domáci im vravia “lietajúce líšky”. S nimi si však priveľmi zábavy neužijete, sú plaché a pohybujú sa iba vo vzduchu. Lietajú ich tam stovky a vydávajú nepríjemné zvuky. Je dosť nebezpečné prechádzať sa pod stromami, na ktorých visia. Koledujete si o znečistenie oblečenia, či pokrývky hlavy. Ja som, našťastie, nemal to potešenie - už som bol označkovaný papagájom. Ale chodníky, ponad ktorými poletujú tieto nočné vtáky, sú nimi poriadne poznačené. Netopiere sú v Sydney premnožené a vo večerných hodinách ich môžete vidieť poletovať aj popri výškových budovách v centre mesta.
  
V Botanickej záhrade sa niekedy cítim ako vo “wildlife parku” - zvieratá si tu zvykli na ľudskú prítomnosť a kŕmenie. Ale to nie je hlavný dôvod, prečo sa do nej vybrať. Je tam naozaj fajn po celý rok. Neoplatí sa ísť jedine keď prší. Treba si ešte uvedomiť, že záhrada nie je otvorená 24 hodín denne. Návštevné hodiny v zimnom období sú od 7:00 - do 5:30 popoludní. No a nakoniec prajem všetkým príjemné chvíle v tejto krásnej oáze.

-Milan Trnka-

Kam dál?